Jeseň v znamení kaprov 2016
Dni sa rapidne skrátili a tým aj čas lovu pre tých, ktorí uprednostňujú lov za vidna, ale ja ani moji priatelia do tejto skupinky nepatríme a nakoľko vášeň pre rybolov máme viac-menej v krvi, neodradí nás ani ten stupienok cez noc tesne nad nulou a je pre nás správny čas otestovať aj svoje skúsenosti ktoré sme naberali počas roka. Sú to posledné „dvadsaťštvorkové“ zakopnutia keď naše polovičky krútia hlavou ale ešte nás nahlas nekomentujú a nepriraďujú nám prídavné mená, aspoň nie nahlas.. :)
Tento rok sa aj Noro vrátil po dlhých rokoch späť k rybárčeniu a to s obrovským tempom a ešte väčším nasadením. Zoznámili sme sa cez nákup, kde si osobne prišiel prevziať odo mňa nejaké to rybárske náčinie. Rád sa zoznamoval s novými technikami kaprárskeho lovu a dnes už môžem o ňom povedať, že dávno prekonal nálepku menej skúseného rybára a to hlavne vďaka sebe. Za toto obdobie sme absolvovali spolu mnoho výjazdov. Presviedčal ma hlavne stupňujúcim sa váhovým priemerom úlovkov a hneď prvý rok sa mu podaril osobák vážiaci 16+ kg. O tom nie len ja ale, aj viacerí z nás ešte len snívajú a to sme už nejaký ten rok na tej vode. Zoznámil som ho aj so súkromným rybníkom na štrkovisku v Abovciach. Nech si hovorí kto chce – čo chce, ryby na vodách tohto typu, alebo to ako ostatný nazývajú „akváriách“ je oveľa ťažšie uloviť a preto na postup do vyššieho levelu sa hodí práve toto miesto v tomto období. Nakoľko non-stop lov nám ešte majiteľ rybníka sprístupnil a my sme chceli využiť jesenný apetít rýb kde už sú oveľa opatrnejšie, tak sme neváhali ani sekundu. Bola to pre nás nielen výzva ale aj veľká skúsenosť.
K rybníku sme dorazili až večer po siedmej hodine a kedže už nebolo miesto na taktizovanie, vybrali si po tme vhodné miesto, zaparkovali náš „bejvák“ a rozložili sa. Vedeli sme že večer bude len o nahodení a čakaní a preto muselo prísť to najdôležitejšie a to voľba nástrahy. Keďže Noro tento rok vyskúšal viacej nástrah ako ja za posledných 5 rokov, zo zbytkov značiek a príchutí nebola núdza. Avšak počas tohto obdobia pri mnoho rybačkách prišiel aj na to, ktorá značka je preňho správna a ktorým boilies dôveruje. Som veľmi rád že k výberu som ho mohol nasmerovať. Mal v pred nadipované 14mm aj 20mm boilies a kedže sme mohli chytať po tri prúty, mohli sme otestovať pomerne rýchlo, čo im práve chutilo.
Prúty nahodené a my vysmiaty ako keby sme išli podľa v pred napísaného scenára Lukáša Krásu. Ryby neboli proti, o reakcie nebola núdza, pohyb rým bol obrovský. Problém bol, že každý „pársekundový“ zášklb vyhasol ako fakľa. Po štvrtom identickom prepípnutí, ktorí nám už začal robiť vrásky bola konečne prvá jazda, ktorú som premenil za prvú chytenú rybu o váhe tesne nad 5 kilogramov. Váhovo sme sa potešili, i keď v kútiku sme dúfali aj vo väčšie len tá intenzita úspešnosti bola chabá. Kapre nám dávali najavo že sú opatrné a s pažravosti ubrali, no podľa počtu potiahnutí pevných montáži sme vedeli, že sú aktívne a hľadajú. Otázka znela čo? Vďaka priebežnej montáži na jednom prúte, ktorým som zdolal spomínaného kapra sme vedeli, že jednoducho treba zjemniť no nestalo sa. Ja som sa ale v zápätí nechal zlákať na miesta, kde výskit rýb je menší ale váhový priemer tam môže znamenať osobáka. Preto som zvolil miesto v malej časti rybníka a veľmi krátke montáže aby bez kompromisu zasekli rybu hneď pri prvom nasatí. Zakotvil som montážne k brehu a ku popadaným stromom s nádejou že to príde. Večer sa už okrem pár potiahnutí už nič nestalo tak sme si šli ľahnúť a zvuk odposluchu ma prebral okolo druhej hodiny. Neutíchajúca jazda ako z veľkej knihy, trvalo mi aj pol minúty, kým som dobehol k prútu kde sa ešte nekompromisne odvíjala cievka no po nadvihnutí prútu bez odporu a smutne vyťahujem montáž kde nadväzcová šnúra bola prerezaná. Kde sa stala chyba niekde tuším ale nebolo to ani prvý a ani posledný krát a ja bez opätovného naväzovania som zaliezol naspať. Cez noc len prepípnutia na ktoré sme nemuseli reagovať až do času kým sa konečne neozval Norov hlásič ktorý ho vyhnal ráno o siedmej z teplého obytného prívesu a mohol si konečne zaknihovať prvého kapra ktorý sa nám váhovo viacej páčil a preliezol hranicu „deväť kilogramov“.
Kým Noro zdolával, ja som sa postaral o teplú kávu. Na to pár minút tichučká jazda a veľmi krásny boj lysca, ktorý patril do dorasteneckej kategórie ale za bojovnosť ma potešil. A vtedy sa Noro rozhodol im ponúknuť boilies na ktoré to všetko spustil.
Ryby začali atakovať nástrahu akoby od opatrnosti upustili úplne. Vtedy sa môj minimálni náskok 2:1 nielen vyrovnal ale z diaľky prekonal a Noro ukázal presvedčenie a to až natoľko, že som si išiel trénovať nahadzovanie z jeho novými SPORTEXami 3,9 – 3,5lb osadené novými modelmi Ultegry.
Bol som rád že aspoň v dĺžke hodu som ho prekonával keďže moje prúty ani neprepípli a veľkej ryby som sa nedočkal. Aspoň takto som si kompenzoval krutú prehru a dosiahol cieľ 150 metrov ktorý som prekonal.
Určite by to chcelo ešte ten deň naviac ale celkovo sme za tých pár hodín pri vode dobre zachytali, poniektorí zahádzali ale určite sme si zobrali zo sebou veľkú skúsenosť.
Ďakujeme ešte raz vedeniu Štrkoviska v Abovciach za možnosť si zachytať!
Julo Štrba, Norbert Kovács
Foto: J. Štrba
Autor: J. Štrba
Hlavný hrdina: Noro :)
Galéria k článku:
